Schengenská dohoda

Schengenská dohoda je zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu európskeho schengenského priestoru, v ktorom boli z veľkej časti zrušené vnútorné hraničné kontroly. Pôvodne mal voľný pohyb umožniť neobmedzené cestovanie do všetkých krajín EÚ a uľahčenie pohybu európskej pracovnej sily. Schengenská dohoda a jej pravidlá mali fungovať nezávisle od Európskej únii. Schengenská dohoda sa stala kľúčovou súčasťou právnych predpisov EÚ v máji 1999, keď bola prevzatá Amsterdamská zmluva do právneho rámca Európskej únie – джет кредит.

Francúzsko a Nemecko sú dve priekopnícke krajiny, ktoré spravili prvý krok, pokiaľ ide o koncept voľného pohybu. Dňa 14. júna 1985 podpísali vlády Francúzska, Nemecka, Belgicka, Luxemburska a Holandska dohodu o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, nasledovaný podpisom Dohody o vykonávaní 19 . júna 1990. Schengenská dohoda sa začala presadzovať v roku 1995.

Táto konvencia zahŕňala otázky týkajúce sa zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach, stanovenie postupov vydávania jednotného víza a prevádzku jednej databázy pre všetkých členov, ktorá je známa ako SIS – Schengenský informačný systém. Táto dohoda bola podpísaná v Schengene, malej dedine v Luxembursku.
Schengenská dohoda bola teraz začlenená do platných pravidiel EÚ. Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko sa stali súčasťou Schengenského priestoru. Dnes do Schengenského priestoru patrí 26 krajín, vrátane štyroch, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Osoba, ktorá je štátnym príslušníkom Schengenskej krajiny môže prekračovať vnútorné hranice týchto krajín bez hraničných kontrol. Avšak príslušné národné orgány môžu vykonávať na vnútorných hraniciach a v pohraničných oblastiach policajné kontroly.

Schengenské vízum je dokument vydaný príslušným orgánom, ktorý umožňuje jeho držiteľovi cestovať do krajín Schengenského priestoru. Schengenské vízum sa vydáva vo forme nálepky na pas a jeho podoba je rovnaká pre všetky krajiny Schengenského priestoru. Existuje niekoľko kategórií Schengenského víza. Platnosť schengenských víz závisí od účelu cesty.

Schengenské víza boli zavedené, aby sa cestovanie medzi všetkými krajinami EÚ, ktoré podpísali dohodu, urýchlilo. Akonáhle niektorá členská krajina Schengenského vydala vízum, jeho držiteľ sa môže voľne pohybovať v rámci členských štátov. To eliminuje potrebu žiadať o viac víz, čím sa znížia náklady a administratívne práce.

Kto teda potrebuje Schengenské víza? Ak plánujete výlet do Schengenskej krajiny a nie ste občanom krajiny, ktorá je súčasťou Schengenskej dohody, budete pravdepodobne potrebovať Schengenské vízum. Musíte mať takéto víza, ak sa chystáte na dovolenku, máte v pláne navštíviť svoju rodinu alebo priateľov, alebo uskutočníte služobnú cestu do jednej z krajín Schengenského priestoru a (бързи кредити) Váš pobyt bude kratší ako 3 mesiace. Takže, ak nie ste občanom krajiny Schengenského priestoru, mali by ste požiadať o Schengenské vízum.

Aké sú výhody európskeho Schengenského víza? S cieľom zabezpečiť voľný pohyb v rámci Schengenského priestoru, tieto krajiny prijali zoznam spoločných pravidiel, ktoré viedli k nasledujúcim výhodám:

  • Harmonizácia vízového systému členských štátov,
  • Zrušenie hraničných kontrol v rámci Schengenského priestoru, čo Vám uľahčí cestovanie. Budete sa môcť premiestniť medzi jednotlivými krajinami tohto priestoru rýchlejšie a jednoduchšie,
  • V prípade, že máte v pláne návštevy v niekoľkých krajinách v rámci Schengenského priestoru, budete potrebovať len jedno vízum pre celú cestu. Nebudete tak musieť stráviť Váš čas siahodlhými návštevami konzulátov, ale stačí Vám podať jedno vízum, ktoré po jeho odobrení umožňuje voľný pohyb v rámci Schengenského priestoru až po dobu 90 dní.

Herecké divy a ich požiadavky

Keď ste slávny a čo to v show biznise znamenáte, ste na ťahu. Známe herečky sú si vedomé svojej ceny a patrične to dávajú pocítiť. Ich požiadavky sú rôzne od úplných hlúposti až po ešte väčšie. Niektorých svojich kolegov privádzajú rovnako do šialenstva ako samotných producentov. Veď posúďte sami – www.okrediti.com.

Medzi známe provokatérky so šialenými požiadavkami určite patrila herečka Shannen Doherty. Svojou neobľúbenosťov medzi kolegami, ako aj nepatričným správaním si pod sebou podpílila konár a vyhodilu ju z vtedy veľmi polulárneho seriálu Beverly Hills 902 10. Herečka mala neustále konflikty s kolegami, ako aj s tvorcami seriálu. Samotný producent Aaron Spelling sa na jej adresu nevyjadril vôbec lichotivo a priznal, že ju vôbec nemal rád, dokonca si vydýchol, keď v seriály skončila. Jason Priestley, ktorý hral Shannen v seriály dvojča, sa nechal počuť, že nenávidí jej nedochviľnosť. Gwyneth Paltrow je prekrásna diva a obsadzovaná, známa herečka so smiešnymi požiadavkami. Ked natáčala film, nechala si vo svojej šatni v posilňovni vysušiť sprchu do sucha z dôvodu, že sa predsa nebude dotýkať vody, v ktorej sa niekto sprchoval. So svojou hereckou kolegyňou Scarlett Johansson sa nerozprávala počas spolupráce na filme Iron Man ani jediný raz. Veľmi obľúbená a populárna medzi divákmi je herečka známa zo seriálu Priatelia Jennifer Aniston. Na prvý, a vlastne aj druhý pohľad pôsobí herečka priateľsky a medzi kolegami veľmi obľúbene. Avšak člen štábu sa nechal počuť, že pri natáčaní seriálu Priatelia bolo ich zvykom obedovať spoločne a diskutovať. Jediný, kto sa obedov vraj nezúčastňoval, bola Jennifer, ktorá si svoj obed zjedla vždy sama.

Speváčka, herečka a tanečnica s mnohými talentmi Jennifer Lopez je známa nielen svojou tvorbou, ale aj zoznamami svojich požiadaviek. Napríklad sa dožadovala pri jednom so svojich natáčaní, aby s ňou nikto nehovoril. Dokonca aj štáb sa musel otočiť, aby sa mohla sústrediť. Rovnako sa na ňu nik nesmel pozerať pri natáčaní videoklipu, vraj sa cíti hlúpo. Jej osobný strážcovia, ktorý ju počas prác na filme musia strážiť 24 hodín denne, ju napríklad nosili aj na rukách po pláži, aby sa jej do topánok nedostal piesok. Na rukách ju jej osobný strážcovia museli odniesť aj keď sa chcela porozprávať s režisérom. Väčšina jej požiadaviek však je skôr zameraná na obsahy jej šatne. Stáva sa, že chcela mať v šatni ale úplne, úplne všetko biele a do dekorované žltými ružami. V jej šatni nesmie chýbať minerálna voda Evian.

Sharon Stone na seba tiež upozorňuej čím ďalej, tým viac svojimi požiadvkami ako svojimi hereckými výkonmi. Pre jej správanie sa pre mnohých filmárov, ako aj pre mnohcýh kolegov stala neznesiteľnou. Počas nakrúcania snímky Catwoman si napríklad odišla počas práce na place len tak zatelefonovať a mala neustále výhrady k scenáru aj ku kostýmu. Jej zoznam požiadaviek sa niekedy rozrástol až na päť strán. Keď sa jej málil honorár, vypýtala si vreckové – pkrediti. Ubytovaná chcela byť napríklad v prezidentskom apartmáne. Na teraz nie je celkom jasné, či existuje nejaká tajná súťaž celebrít o najväčšiu mrchu, či sa jedná o vopred premyslený marketingový ťah alebo sa herecké divy rodia s túžbou po tak kurióznych záležistostiach.

Milan Lasica a Július Satinský

Milan Lasica sa narodil 3. Februára 1940 vo Zvolene. Detstvo prežil v Pliešovci. Vyštudoval dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať spolu s kolegom Júliusom Satinským v divadle Tatra v autorských dialógoch. Dnes je Milan Lasica považovaný za humoristu, textára, herca, dramatika, prozaika, režiséra a moderátora. Spolupráca s Júliusom Satinským sa pretavila do niekoľkých výrazných literárnych počinov a do autorovej vlastnej relácie „Kto si je za dverami“. Ich knižný debut Nečakanie na Godota, ale aj ďalšie ich diela sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Vo svojej tvorbe rozoberal najmä banálne životné situácie, preniesol ich až do absurdností. Milan Lasica napríklad zdramatizoval román V. Mináča, taktiež spolu so Satinským je autorom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča. Sám sa Milan Lasica venoval viac textovaniu piesní a dokonca aj samotnému spievaniu бърз кредит. Časť jeho textov piesni dokonca vyšla aj knižne a to v dielach Bolo nás jedenásť či Piesne o ničom.

Milan Lasica je okrem iného aj výborný glosátor čo dokazoval v reláciách Sedem s.r.o a neskôr v relácii Sedem. Počas svojho pôsobenia získal niekoľko ocenení: Pribinov kríž II. triedy, Dosky, Cenu Dominika Tatarku a.i. Milan Lasica je aj nositeľom medaily za zásluhy a bol jedným so signatárov anticharty. Spolu s Júliusom Satinským získali ocenenie za celoživotné dielo. V súčasnosti je ženatý už niekoľko desiatok rokov s Magdou Vášaryovou, s ktorou má dve dcéry Hanu a Žofiu, obe jeho vnučky nesú meno Lasicová. O svojom súkromí sa rozrozprával dcére Hane do knihy Všetko o mojom otcovi. Priznal nie veľmi štandardné detstvo a rozrozprával sa o vzťahu so svojou matkou aj o tom, že sa ho ako malého vzdala. Jeho matka zomrela vo veku 92 rokov. Vyznal sa, dokonca aj z takých vecí, že so svojou prvou ženou Zorou Kolínskou sa ženiť nechcel a na rozdiel od súčasnej manželky, s ňou nechcel mať ani rodinu.

Július Satinský sa narodil 20. Augusta 1941 v Bratislave a zomrel 29. Decembra 2002. Bol to slovenský herec, dramatik, komik, spisovateľ a aj autor literatúry pre deti. Svoje detstvo aj celú mladosť prežil v Bratislave. Jeho herecké sklony sa uňho prejavovali už za detstva, keď vystupoval na recitačných súťažiach Hviezdoslavov Kubín. Strednú školu vyštudoval pedagogickú, pričom profesii vychovávateľa sa nikdy nevenoval. Vysokú školu VŠMU absolvoval v odbore dramaturgia. Jeho talent sa prejavil v tvorbe veľkého množstva scénok, kníh pre neho blízkou témou o Bratislave, a rovnako tak sa spisovateľsky vyžil v písaní kníh pre deti. Počas svojej kariéry sa rovnako ako Milan Lasica prejavil aj ako vynikajúci herec. Jeho prvou manželkou bola Oľga Lajdová, členka baletu a tanečnica z Lúčnice, prekladateľka zo španielčiny a angličtiny. Po dvadsiatich rokoch manželstva sa v karibskom mori pri plávaní utopila a zomrela. So svojou druhou manželkou MUDr. Vierou Satinskou má jednu dcéru Luciu a syna Jána. Počas svojej kariéry, aj po nej, bol tiež za svoju prácu ocenený. Získal Pribinov kríž I. triedy, titul Zaslúžilí umelec a in memoriam bol ocenený za humoristický prínos hereckej kreácii. Milan Lasica aj Július Satinský boli a doteraz sú nesmiernym prínosom pre Slovenskú hereckú, moderátorskú aj literárnu obec.