Prvých päť pravidiel pre začínajúcich investorov

Vidina veľkých peňazí už roky privádza mnohých investorov na akciové trhy. A hoci by to tak mohlo vyzerať z filmov o úspešných obchodníkoch, zarábať obchodovaním na burze vôbec nie je jednoduché. Nevyžaduje to len kopu trpezlivosti a disciplíny ale aj veľkú porciu výskumu a pevné znalosti o akciových trhoch. A to sme s výpočtom len začali.

K tomu, čo všetko potrebujete, pokojne pridajte aj šťastie. Je super, ak je na vašej strane. Ak ho nemáte, resp. ak máte smolu, musíte urobiť všetko vo vašich silách, aby ste minimalizovali prípadné straty. Nespočetne veľakrát budete v situácii, keď sa budete rozhodovať, či podržať, predať alebo nakúpiť viac. Správne rozhodnutie bude znamenať zárobok, nesprávne stratu. Tu je niekoľko rád ako urobiť viac správnych rozhodnutí než tých nesprávnych rahoittaa.

1. Vyhnite sa stádovému zmýšľaniu

Typické rozhodnutie obchodníka je spravidla veľmi ovplyvnené tým, čo robia ľudia okolo neho, jeho známi, susedia či príbuzní. Keď všetci robia jednu vec, máte tendenciu urobiť to isté. Takáto stratégia sa však z dlhodobého hľadiska nemusí vyplatiť.

Netreba ani dodávať, že stádové zmýšľanie nie je to, čím na trhu zarobíte. Najbohatší a najúspešnejší investori spravidla zarobili na tom, že urobili niečo, čo iných nenapadlo. Jeden z najlepších investorov histórie Warren Buffett radí, že máte robiť práve opak toho, čo ostatní.

2. Robte informované rozhodnutia

Úsilie investované do výskumu sa vždy vyplatí a je dôležité tento čas pred samotnou investíciou stráviť. A hoci to odporúča každá učebnica o obchodovaní, investori robia napriek tomu často opak. Rozhodujú sa len na základe názvu spoločnosti alebo priemyslu, ku ktorému patria. Toto však zďaleka nie je spôsob, akým sa investujú peniaze na finančných trhoch.

3. Investujte do biznisu, ktorému rozumiete

Je možné, že vás bude lákať investovať do informačných technológií, lebo budete mať pocit, že tam to musí vynášať najviac. Hoci je pravdou, že naozaj tento sektor zarába a ukazuje sa ako ziskový pomerne často, neznamená to, že by ostatné oblasti nedokázali vynášať.

Nikdy neinvestujte do akcie, investujte do biznisu. A to do biznisu, ktorému rozumiete. Nesnažte sa v rámci výskumu spoznať len danú spoločnosť, ale zozbierajte informácie o celom biznise, v ktorom pôsobia. Ako sa im darí oproti konkurencii? Chystajú sa zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť či už konkrétnu spoločnosť alebo aj celý biznis? Pokúste sa zistiť odpovede na tieto otázky. Nemusí to byť jednoduché, ale keby bolo, tak zarábajú všetci.

4. Nesnažte sa načasovať všetko na najlepšiu chvíľu

Medzi začínajúcimi obchodníkmi panuje presvedčenie, že obchodovanie na akciových trhoch je o schopnosti trafiť nákup presne vtedy, keď je cena najnižšia, a predať presne vtedy, keď je cena najvyššia. Lenže ani spomínaný Warren Buffett to takto nerobí, hoci má znalosti a vedomosti, ktoré by mu mohli pomôcť trafiť aspoň veľmi blízko. V skutočnosti však toto nie je potrebné.

Nikdy by ste sa nemali snažiť trafiť do presného načasovania. V skutočnosti sa to ešte nikomu nepodarilo úspešne a dlhodobo v niekoľkých cykloch. Chytiť presný vrchol a dno je mýtus. Aspoň dodnes tomu tak bolo a bude tomu tak aj do budúcna. V podstate platí, že omnoho viac obchodníkov pri takýchto pokusoch peniaze stratili.

5. Postupujte disciplinovane

Historicky sa ukazuje, že aj tie najúspešnejšie akcie mali svoje panické obdobia, keď investorov poriadne potrápili. Volatilita – teda nestálosť ceny – pripravila mnoho investorov o peniaze, ale mnohým naopak pomohla k skvelému majetku. V takýchto prípadoch však zohrávala veľkú rolu nutná dávka šťastia Suomi.

Z dlhodobého hľadiska je správnejšie investovať systematicky do akcií, ktoré hoci budú rásť pomalšie, budú rásť dlhodobo. Je nutné byť trpezlivý a nepanikáriť pri menších poklesoch. V takých chvíľach je potrebné dodržať si disciplínu a nenechať sa zlákať tým, že kamarátovi to rastie rýchlejšie.

Má dnes hotovosť ešte miesto v biznise?

Ak máte viac než 30 rokov, možno si pamätáte prvé platby kartou. Neboli vôbec bežné, trvali neskutočne dlho a obchody, ktoré karty prijímali, boli považované za skutočne pokrokové. Dnes už platíme kartou stále častejšie, pokojne aj na tržnici. Dá sa dnes podnikať bez hotovosti? Pozrime sa na to bližšie.

V dnešnom super-konkurenčnom podnikateľskom prostredí musíte ako podnikateľ dať zákazníkovi na výber nielen v rámci produktov, ale aj v rámci spôsobov platby. Niekto dáva prednosť hotovosti, iný karte – kreditnej, či debetnej. V online obchodoch je škála ešte omnoho širšia. PayPal, bankový prevod, dobierka. Ak niečo z toho neponúknete, strácate oproti konkurencii. Ak zákazník nemôže platiť kartou, pôjde inam. Nič výnimočné comparar ofertas.

Poplatky, poplatky

S tým, aby ste zákazníkovi vyšli skutočne v ústrety, súvisia poplatky. Niektorí poskytovatelia vám dajú poplatok fixný, iní budú žiadať percento z objemu platieb. Jednou z klasických chýb, ktoré robí mnoho začínajúcich podnikov, je stanovenie limitov na platbu kartou, alebo prirátavanie poplatkov k platbám. Čo myslíte, zaplatí zákazník radšej za tovar 3 eurá, alebo 2,50 tovar a 50 centov poplatok za platbu? Prirodzene, tak ako v mnohých iných prípadoch – čo zákazník nevidí, to ho nebolí.

Poplatky musíte chápať ako súčasť biznisového prostredia v 21. storočí. Asi sa im nevyhnete, môžete si ale vybrať v akej výške ich budete platiť a aké služby za ne dostanete. Nie všetky služby bánk sú rovnaké, môžete dostať isté zľavy pri konkrétnych objemoch, alebo za ten istý poplatok dostať kvalitnejšiu službu. Nebojte sa pýtať a požadovať lepšie služby. Je to smutné, no banka vám môže poskytnúť lepšie služby vo chvíli, keď im pohrozíte odchodom obtener dinero.

A teraz tá hotovosť

Hotovosť má svoje výhody. Je to spravidla najrýchlejší spôsob platby, s okamžitou likviditou, bez doby spracovania. Prostriedky máte k dispozícii okamžite. Môžete ihneď platiť vaše faktúry alebo investovať do vlastného biznisu a tak prísť k ďalším peniazom. Nevýhodou na druhej strane je potom riziko straty alebo lúpeže. Nezabudnite, že v takomto prípade je skutočne zložité dokazovanie poisťovni, že ste hotovosť naozaj mali a prišli o ňu. Ak vaši zákazníci dávajú prednosť platbám v hotovosti, zabezpečte denné vklady do banky a nedržte väčšiu hotovosť pri sebe.

Používaniu hotovosti sa nevyhnete napríklad vtedy, ak poskytujete služby. V takom prípade je hotovosť najčastejším spôsobom platby. Spájajú sa s tým však viaceré riziká. Okrem už spomínaného rizika straty hotovosti alebo krádeže možno tiež hovoriť o nutnosti držať dostatok hotovosti a drobných peňazí na výdavky. Ďalším rizikom môžu byť falošné peniaze. Pri rýchlosti operácií, prijímania peňazí, vydávania a venovania sa ďalším klientom, sa môže raz-dva stať, že dostanete falošnú hoci skutočne kvalitne spracovanú bankovku.

Zdá sa, že hotovosť zatiaľ nevymizne. Nejaký čas nám ešte v obchodoch zostane, aj keď je naozaj na ústupe. V niektorých krajinách sa už absolútna väčšina platieb uskutočňuje prostredníctvom bezhotovostného styku.

Buďte ako rakúski dôchodcovia

Keď som bol malý, chodili k nám do mesta na výlety dôchodcovia z Rakúska. Rozprávali po nemecky a chodili k nám autobusom. Do Rakúska to bolo kúsok, do Nemecka ďaleko. Boli starí, tak sme si mysleli, že sú z Rakúska. Nikdy sme sa nepýtali. Boli totiž bohatí a my sme im závideli. Mysleli sme si, že v Rakúsku sú obrovské dôchodky. Dnes už viem, že to bolo trochu inak.

Hoci takzvaná „železná opona“ padla pred viac než štvrťstoročím, v niečom sme stále východná Európa. Nepružný dôchodkový systém, ktorý sa nedokáže postarať o starých ľudí, je určite jedným z tých východných znakov. Keď som bol malý, myslel som si, že na západe je to omnoho lepšie. Ono to lepšie je, ale tiež nerozdávajú dôchodcom zlaté tehly. Len vďaka trhovo orientovanej kultúre už dávno pochopili, že na dôchodok treba sporiť webové stránky.

Štát ako najhorší hospodár

Ak chcete prísť o všetky svoje peniaze, dajte ich štátu. Bol by som rád, ak by to bolo inak, no žiaľ nie je. Štát nevie hospodáriť, lebo zo štátneho „krv netečie“. Nikomu nevysvetlíte, že to sú vlastne naše spoločné peniaze, sú raz štátne a hotovo. Štát potrebuje, aby mladí ľudia pracovali a odvádzali peniaze do sociálnej poisťovne. Musí to tak byť, lebo tie peniaze idú rovno na starobné dôchodky.

Je štát pripravený na situáciu, keď bude viac starých ľudí než mladých? Absolútne nie. Peniaze v sociálnej poisťovni sa totiž skutočne doslovne „prejedia“ a nič sa nezhodnocuje. Preto musíte zabudnúť na štát a začať na dôchodok sporiť samostatne.

Najvýhodnejší nemusí byť dôchodkový, ale zvážte ho!

Sadnite si s finančným poradcom a prediskutujte možnosti. V niektorých situáciách máte nárok na daňové úľavy, ak budete sporiť v dôchodkovom systéme. Zvážte však, či výška takto získanej výhody je rovnaká ako úrok, ktorý by ste mohli dostať v nejakom podielovom fonde. Predsalen je riziko, že dôchodkový fond štát znárodní – stalo sa to pred pár rokmi v Maďarsku. Zvážte riziká a prípadné zisky a výhody.

Existuje mnoho programov, do ktorých sa zapájajú aj zamestnávatelia. Jednoducho, ak niečo nasporíte, zamestnávateľ vám dá príspevok. Toto nemusí byť tiež na zahodenie a určite to stojí za zváženie.

Sporte koľko to ide

Nastavte si pravidelné dôchodkové sporenie prostredníctvom odvodov vo forme trvalého príkazu. Zrátajte si, koľko potrebujete na dôchodok – to vôbec nemusí byť zložitý výpočet. Vyrátajte si ako chcete žiť, koľko budete mesačne potrebovať. A vynásobte to desiatkami rokov, ktoré si chcete dôchodok užívať. Dostanete obrovské číslo, ktoré vás môže na prvý pohľad šokovať. Ale takto to žiaľ je. Môžete byť len radi, že toto číslo vidíte už teraz, kým ho dokážete dosiahnuť. Horšie je, ak začnete sporiť v päťdesiatke.

Sporte nie podľa toho koľko musíte odkladať, aby ste dosiahli prémiu, ale podľa toho, koľko chcete mať odložené na dôchodok. A nastavte si svoje sporenie aj s ohľadom na infláciu. Nezabudnite, že vždy sa ľahšie zvyšuje o percentá ročne než skokmi naraz. Hoci to bude teraz vyznievať všetko strašidelne, nikto sa nechce musieť na dôchodok sťahovať len preto, že si už nemôže dovoliť svoj životný štandard peniaze v Kazachstane.

Dnes už viem, že tí rakúski dôchodcovia nemali až tak vysoké dôchodky. Ale vyrastali v krajine, ktorá ich učila zarábať a sporiť a nespoliehať sa na štát. My sa to ešte musíme trochu učiť.

Schengenská dohoda

Schengenská dohoda je zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu európskeho schengenského priestoru, v ktorom boli z veľkej časti zrušené vnútorné hraničné kontroly. Pôvodne mal voľný pohyb umožniť neobmedzené cestovanie do všetkých krajín EÚ a uľahčenie pohybu európskej pracovnej sily. Schengenská dohoda a jej pravidlá mali fungovať nezávisle od Európskej únii. Schengenská dohoda sa stala kľúčovou súčasťou právnych predpisov EÚ v máji 1999, keď bola prevzatá Amsterdamská zmluva do právneho rámca Európskej únie – джет кредит.

Francúzsko a Nemecko sú dve priekopnícke krajiny, ktoré spravili prvý krok, pokiaľ ide o koncept voľného pohybu. Dňa 14. júna 1985 podpísali vlády Francúzska, Nemecka, Belgicka, Luxemburska a Holandska dohodu o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, nasledovaný podpisom Dohody o vykonávaní 19 . júna 1990. Schengenská dohoda sa začala presadzovať v roku 1995.

Táto konvencia zahŕňala otázky týkajúce sa zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach, stanovenie postupov vydávania jednotného víza a prevádzku jednej databázy pre všetkých členov, ktorá je známa ako SIS – Schengenský informačný systém. Táto dohoda bola podpísaná v Schengene, malej dedine v Luxembursku.
Schengenská dohoda bola teraz začlenená do platných pravidiel EÚ. Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko sa stali súčasťou Schengenského priestoru. Dnes do Schengenského priestoru patrí 26 krajín, vrátane štyroch, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Osoba, ktorá je štátnym príslušníkom Schengenskej krajiny môže prekračovať vnútorné hranice týchto krajín bez hraničných kontrol. Avšak príslušné národné orgány môžu vykonávať na vnútorných hraniciach a v pohraničných oblastiach policajné kontroly.

Schengenské vízum je dokument vydaný príslušným orgánom, ktorý umožňuje jeho držiteľovi cestovať do krajín Schengenského priestoru. Schengenské vízum sa vydáva vo forme nálepky na pas a jeho podoba je rovnaká pre všetky krajiny Schengenského priestoru. Existuje niekoľko kategórií Schengenského víza. Platnosť schengenských víz závisí od účelu cesty.

Schengenské víza boli zavedené, aby sa cestovanie medzi všetkými krajinami EÚ, ktoré podpísali dohodu, urýchlilo. Akonáhle niektorá členská krajina Schengenského vydala vízum, jeho držiteľ sa môže voľne pohybovať v rámci členských štátov. To eliminuje potrebu žiadať o viac víz, čím sa znížia náklady a administratívne práce.

Kto teda potrebuje Schengenské víza? Ak plánujete výlet do Schengenskej krajiny a nie ste občanom krajiny, ktorá je súčasťou Schengenskej dohody, budete pravdepodobne potrebovať Schengenské vízum. Musíte mať takéto víza, ak sa chystáte na dovolenku, máte v pláne navštíviť svoju rodinu alebo priateľov, alebo uskutočníte služobnú cestu do jednej z krajín Schengenského priestoru a (бързи кредити) Váš pobyt bude kratší ako 3 mesiace. Takže, ak nie ste občanom krajiny Schengenského priestoru, mali by ste požiadať o Schengenské vízum.

Aké sú výhody európskeho Schengenského víza? S cieľom zabezpečiť voľný pohyb v rámci Schengenského priestoru, tieto krajiny prijali zoznam spoločných pravidiel, ktoré viedli k nasledujúcim výhodám:

  • Harmonizácia vízového systému členských štátov,
  • Zrušenie hraničných kontrol v rámci Schengenského priestoru, čo Vám uľahčí cestovanie. Budete sa môcť premiestniť medzi jednotlivými krajinami tohto priestoru rýchlejšie a jednoduchšie,
  • V prípade, že máte v pláne návštevy v niekoľkých krajinách v rámci Schengenského priestoru, budete potrebovať len jedno vízum pre celú cestu. Nebudete tak musieť stráviť Váš čas siahodlhými návštevami konzulátov, ale stačí Vám podať jedno vízum, ktoré po jeho odobrení umožňuje voľný pohyb v rámci Schengenského priestoru až po dobu 90 dní.

Herecké divy a ich požiadavky

Keď ste slávny a čo to v show biznise znamenáte, ste na ťahu. Známe herečky sú si vedomé svojej ceny a patrične to dávajú pocítiť. Ich požiadavky sú rôzne od úplných hlúposti až po ešte väčšie. Niektorých svojich kolegov privádzajú rovnako do šialenstva ako samotných producentov. Veď posúďte sami – www.okrediti.com.

Medzi známe provokatérky so šialenými požiadavkami určite patrila herečka Shannen Doherty. Svojou neobľúbenosťov medzi kolegami, ako aj nepatričným správaním si pod sebou podpílila konár a vyhodilu ju z vtedy veľmi polulárneho seriálu Beverly Hills 902 10. Herečka mala neustále konflikty s kolegami, ako aj s tvorcami seriálu. Samotný producent Aaron Spelling sa na jej adresu nevyjadril vôbec lichotivo a priznal, že ju vôbec nemal rád, dokonca si vydýchol, keď v seriály skončila. Jason Priestley, ktorý hral Shannen v seriály dvojča, sa nechal počuť, že nenávidí jej nedochviľnosť. Gwyneth Paltrow je prekrásna diva a obsadzovaná, známa herečka so smiešnymi požiadavkami. Ked natáčala film, nechala si vo svojej šatni v posilňovni vysušiť sprchu do sucha z dôvodu, že sa predsa nebude dotýkať vody, v ktorej sa niekto sprchoval. So svojou hereckou kolegyňou Scarlett Johansson sa nerozprávala počas spolupráce na filme Iron Man ani jediný raz. Veľmi obľúbená a populárna medzi divákmi je herečka známa zo seriálu Priatelia Jennifer Aniston. Na prvý, a vlastne aj druhý pohľad pôsobí herečka priateľsky a medzi kolegami veľmi obľúbene. Avšak člen štábu sa nechal počuť, že pri natáčaní seriálu Priatelia bolo ich zvykom obedovať spoločne a diskutovať. Jediný, kto sa obedov vraj nezúčastňoval, bola Jennifer, ktorá si svoj obed zjedla vždy sama.

Speváčka, herečka a tanečnica s mnohými talentmi Jennifer Lopez je známa nielen svojou tvorbou, ale aj zoznamami svojich požiadaviek. Napríklad sa dožadovala pri jednom so svojich natáčaní, aby s ňou nikto nehovoril. Dokonca aj štáb sa musel otočiť, aby sa mohla sústrediť. Rovnako sa na ňu nik nesmel pozerať pri natáčaní videoklipu, vraj sa cíti hlúpo. Jej osobný strážcovia, ktorý ju počas prác na filme musia strážiť 24 hodín denne, ju napríklad nosili aj na rukách po pláži, aby sa jej do topánok nedostal piesok. Na rukách ju jej osobný strážcovia museli odniesť aj keď sa chcela porozprávať s režisérom. Väčšina jej požiadaviek však je skôr zameraná na obsahy jej šatne. Stáva sa, že chcela mať v šatni ale úplne, úplne všetko biele a do dekorované žltými ružami. V jej šatni nesmie chýbať minerálna voda Evian.

Sharon Stone na seba tiež upozorňuej čím ďalej, tým viac svojimi požiadvkami ako svojimi hereckými výkonmi. Pre jej správanie sa pre mnohých filmárov, ako aj pre mnohcýh kolegov stala neznesiteľnou. Počas nakrúcania snímky Catwoman si napríklad odišla počas práce na place len tak zatelefonovať a mala neustále výhrady k scenáru aj ku kostýmu. Jej zoznam požiadaviek sa niekedy rozrástol až na päť strán. Keď sa jej málil honorár, vypýtala si vreckové – pkrediti. Ubytovaná chcela byť napríklad v prezidentskom apartmáne. Na teraz nie je celkom jasné, či existuje nejaká tajná súťaž celebrít o najväčšiu mrchu, či sa jedná o vopred premyslený marketingový ťah alebo sa herecké divy rodia s túžbou po tak kurióznych záležistostiach.

Milan Lasica a Július Satinský

Milan Lasica sa narodil 3. Februára 1940 vo Zvolene. Detstvo prežil v Pliešovci. Vyštudoval dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať spolu s kolegom Júliusom Satinským v divadle Tatra v autorských dialógoch. Dnes je Milan Lasica považovaný za humoristu, textára, herca, dramatika, prozaika, režiséra a moderátora. Spolupráca s Júliusom Satinským sa pretavila do niekoľkých výrazných literárnych počinov a do autorovej vlastnej relácie „Kto si je za dverami“. Ich knižný debut Nečakanie na Godota, ale aj ďalšie ich diela sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Vo svojej tvorbe rozoberal najmä banálne životné situácie, preniesol ich až do absurdností. Milan Lasica napríklad zdramatizoval román V. Mináča, taktiež spolu so Satinským je autorom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča. Sám sa Milan Lasica venoval viac textovaniu piesní a dokonca aj samotnému spievaniu бърз кредит. Časť jeho textov piesni dokonca vyšla aj knižne a to v dielach Bolo nás jedenásť či Piesne o ničom.

Milan Lasica je okrem iného aj výborný glosátor čo dokazoval v reláciách Sedem s.r.o a neskôr v relácii Sedem. Počas svojho pôsobenia získal niekoľko ocenení: Pribinov kríž II. triedy, Dosky, Cenu Dominika Tatarku a.i. Milan Lasica je aj nositeľom medaily za zásluhy a bol jedným so signatárov anticharty. Spolu s Júliusom Satinským získali ocenenie za celoživotné dielo. V súčasnosti je ženatý už niekoľko desiatok rokov s Magdou Vášaryovou, s ktorou má dve dcéry Hanu a Žofiu, obe jeho vnučky nesú meno Lasicová. O svojom súkromí sa rozrozprával dcére Hane do knihy Všetko o mojom otcovi. Priznal nie veľmi štandardné detstvo a rozrozprával sa o vzťahu so svojou matkou aj o tom, že sa ho ako malého vzdala. Jeho matka zomrela vo veku 92 rokov. Vyznal sa, dokonca aj z takých vecí, že so svojou prvou ženou Zorou Kolínskou sa ženiť nechcel a na rozdiel od súčasnej manželky, s ňou nechcel mať ani rodinu.

Július Satinský sa narodil 20. Augusta 1941 v Bratislave a zomrel 29. Decembra 2002. Bol to slovenský herec, dramatik, komik, spisovateľ a aj autor literatúry pre deti. Svoje detstvo aj celú mladosť prežil v Bratislave. Jeho herecké sklony sa uňho prejavovali už za detstva, keď vystupoval na recitačných súťažiach Hviezdoslavov Kubín. Strednú školu vyštudoval pedagogickú, pričom profesii vychovávateľa sa nikdy nevenoval. Vysokú školu VŠMU absolvoval v odbore dramaturgia. Jeho talent sa prejavil v tvorbe veľkého množstva scénok, kníh pre neho blízkou témou o Bratislave, a rovnako tak sa spisovateľsky vyžil v písaní kníh pre deti. Počas svojej kariéry sa rovnako ako Milan Lasica prejavil aj ako vynikajúci herec. Jeho prvou manželkou bola Oľga Lajdová, členka baletu a tanečnica z Lúčnice, prekladateľka zo španielčiny a angličtiny. Po dvadsiatich rokoch manželstva sa v karibskom mori pri plávaní utopila a zomrela. So svojou druhou manželkou MUDr. Vierou Satinskou má jednu dcéru Luciu a syna Jána. Počas svojej kariéry, aj po nej, bol tiež za svoju prácu ocenený. Získal Pribinov kríž I. triedy, titul Zaslúžilí umelec a in memoriam bol ocenený za humoristický prínos hereckej kreácii. Milan Lasica aj Július Satinský boli a doteraz sú nesmiernym prínosom pre Slovenskú hereckú, moderátorskú aj literárnu obec.